top of page

O nedeľniatkach a pôrodných babiciach/A child born on Sunday



Scroll down for the English version of this article.


Upozornenie: Tento článok obsahuje výjavy z pôrodu, vrátane zmienky o telesných tekutinách, a tiež zmienky o čarodejníctve. Ak máte s oboma problém, tento článok nie je pre vás.


O nedeľniatkach


Moja mama tvrdí, že nedeľniatka to majú v živote ľahšie. Plávajú životom ako ryby vo vode a na čo siahnu, to sa im podarí. Neviem, či je to len babská povera, alebo je v tom zrniečko pravdy. Faktom však je, že som nedeľniatko, moja prvá dcéra je nedeľniatko, môj syn je nedeľniatko, a dve ďalšie dcéry to nestihli len o chlp - sú narodené v skoré pondelkové rána.


Pôrod


Neviem, čo to do mňa vošlo. Ako dcéra lekárov bolo nemysliteľné spochybniť bezpečnosť nemocnice a rozhodnúť sa rodiť v pôrodnom dome. Keďže sme práve vtedy bývali v Bavorsku, konkrétne pri Mníchove, vybrala som si pôrodný dom práve tam. Ja som bola nadšená príjemnými pôrodnými asistentkami a domáckym prostredím, vaňou, možnosťou sa pri pôrode voľne pohybovať, zapáliť si sviečky a počúvať obľúbenú hudbu. Môj manžel bol nadšený blízkou kaviarňou s názvom "Barista", kde podávali dokonalú kávu s krásne našľahanou mliečnou penou, a kto niekedy pil nechutné "milchkaffee", vie, že kvôli dobrej káve je ochotný aj oželieť tú údajnú bezpečnosť nemocnice.


Scéna pôrodu v stredoveku. Z knihy Guerisseuses od Clara Lemonnier

O pôrodných babiciach


Pôrodné babice boli kedysi považované za čarodejnice, keďže poznali techniky, masáže a bylinky na uľahčenie pôrodu. Oficiálna medicína však bola doménou mužov, a považovala ženy, liečiteľky, za diablom ovládané bytosti. Navyše v období, kedy deti zomierali kvôli nedostatku hygieny a živín, obviňovali babice, alebo tzv. matróny, z vraždy detí. Bolo treba len malý krôčik, aby pôrodné babice a ženy, liečiteľky, obviňovali z kradnutia detí, ich varenia v kotlíkoch a používania ich tuku v mastiach na lietanie. Ako vieme, ľudská hlúposť je nekonečná v akomkoľvek období dejín.


Deň D


V nedeľné ráno, práve pri hučaní kávového stroja, mi začali pôrodné bolesti. Zavolali sme do pôrodnice, kde však práve prebiehal iný pôrod, takže nemohli prísť k nám domov, aby zhodnotili situáciu. Keďže mi hneď nato odtiekla plodová voda, a manžel ešte nevedel šoférovať, zavolali sme taxík. Poschodím som sa viac zviezla ako zišla, to všetko za ticha zavretých dverí, za ktorými obyvatelia poschodového domu tŕpli, že pôrodím rovno na schodoch a určite prepli na seriál Dr. House, aby vedeli, čo treba v takej situácii robiť.


Taxikár, pôvodom z Chorvátska, chcel utiecť, keď zbadal tehotnú ženu, ale manžel ho magickou schopnosťou zvanou neoblomnosť prinútil odšoférovať to primeranou rýchlosťou až do pôrodného domu. Prečo som si nezavolala sanitku, pýtate sa? Pretože sanitka by ma bola odviezla iba do najbližšej nemocnice, a ak ste čítali môj predošlý článok, viete, že to bolo to posledné, čo som chcela.


Keď sme za dramatických okolností (šofér trval na dodržiavaní rýchlosti, a tak vrchol hlavy dieťaťa už trčal z mojej telesnými tekutinami zmáčanej sukne) prišli k pôrodnému domu, pôrodné asistentky, zvané v Nemecku hebammen, zachovali pokoj a z oboch strán podopieraná som sa po pár schodoch ocitla v príjemnej, červenými závesmi lemovanej izbe.


Na vaňu, sviečky a hudbu nebol čas. Pôrodné babice mi zručnými pohybmi masírovali hrádzu (ste si istí, že to chcete dočítať?) a od ranných kontrakcií až po pôrod prešli iba štyri hodiny. Syna mi rovno strčili do rúk, pomohli mi ľahnúť si do postele, položiť ho na brucho a oboch nás zakryli červeným uterákom. Počkali, kým dopulzuje krv v pupočníku a prestrihli spojivo syna a mňa. Ja i syn sme boli v absolútnom kľude, prítmí a na tento zážitok si spomínam ako na mimoriadne príjemný. Pôrodné babice mi ukázali placentu, zhodnotili jej formu, a ja som s úžasom pozorovala jej dokonalý tvar, prirovnateľný k stromu. Oslavu zrodu života sme zakončili sladkou tyčinkou a šampanským, a po štyroch hodinách po pôrode sme už sedeli v taxíku smerom domov.


Ďalšie dva pôrody prebehli už vo Francúzsku, a to doma, v prítomnosti dvoch pôrodných babíc. Boli podobnými úžasnými a pokojnými zážitkami, o tom však niekedy inokedy.


Pôrod doma. Vzadu plápolá oheň, ja vľavo v bazéne, dve pôrodné asistenky v kľude čakajú

P.S. Pôrodné babice a domáce pôrody sa vo Francúzsku ešte stále pohybujú na hrane zákona. Pôrodné asistentky, zvané po francúzsky "sage-femmes", čiže múdre ženy, majú totiž platiť rovnaké poistenie ako gynekológovia, ktorí vykonávajú cisárske pôrody. Suma sa šplhá do niekoľko desiatok tisíc eur, ktorú pôrodné asistentky nemajú možnosť zaplatiť. K roku 2021 žiadna poisťovňa nie je ochotná poistiť pôrodné asistentky, ktoré pomáhajú matkám pri pôrode doma. Keďže však pôrodné asistentky odmietajú rodičky, ktoré mali predošlý cisársky pôrod, prípadne majú zdravotné komplikácie, tento zákon je diskriminujúci a neumožňujúci zdravým matkám mať dôstojný pôrod v prostredí domova. Sila zákona však na lazy a hory nedosiahne, a tak pôrodné babice naďalej pomáhajú matkám porodiť deti ako to robili po stáročia a možno ešte budú. Ak žijete vo Francúzsku, prosím, podporte petíciu o možnosti poistenia pre pôrodné asistentky tu.


P.P.S. Netvrdím, že pôrod v pôrodnom dome alebo pôrod doma je vhodný pre každú ženu. Každá žena by však mala mať možnosť rozhodnúť sa, kde a ako chce porodiť svoje dieťa. Moje telo totiž nepatrí štátu, nepatrí cirkvi, a nepatrí nikomu inému okrem mňa.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------


A child born on Sunday My mother says that Sunday children have it easier in life. They swim through life like fish in water and whatever they set their mind to, they succeed. I don't know if this is just a grandmother's superstition, or if there is a grain of truth in it. But the fact is that I am a Sunday child, my first daughter is a Sunday child, my son is a Sunday child, and two other daughters missed it just by a few hours - they were born on early Monday mornings.


Childbirth I don't know what got into me. As the daughter of doctors, it was unthinkable to question the safety of the hospital and decide to give birth in a birth centre. Since we were living in Bavaria at the time, Munich, I chose a birth centre in Munich . I was delighted with the pleasant midwives and the homely environment, the bathtub, the possibility to move freely during childbirth, light candles and listen to my favorite music. My husband was enthusiastic about a nearby cafe called "Barista", where they served perfect coffee with beautifully whipped milk foam, and anyone who has ever tasted a German"milchkaffee" knows that for good coffee, you are willing to sacrifice the supposed security of the hospital.


About midwives Midwives were once considered witches because they knew techniques and herbs to facilitate childbirth. Official medicine was the domain of men, and considered women, healers, to be beings controlled by the devil. Moreover, in the period when children died due to lack of hygiene and nutrients, they blamed midwives, or so-called matrons, for child murder. It only took a small step for midwives and female healers to be accused of stealing babies, boiling them in cauldrons and using their fat in flying ointments. As we know, human stupidity is thriving in any historical period.


D-Day On Sunday morning, just as the coffee machine was humming, I started having labor pains. We called the birth centre, but another birth was in progress, so they couldn't come to our home to assess the situation. Since my water broke right after the call, and my husband didn't know how to drive yet, we called a taxi. I've tried to silently sneak into the taxi without waking up the whole apartment building, but I'm sure all the neighbours peeked through key holes and switched on Dr. House to know what to do in such a situation. The taxi driver, originally from Croatia, wanted to run away when he saw a pregnant woman, but my husband, with a magical ability called perseverance, forced him to drive at a reasonable speed to the birthing center in the middle of the town. Why didn't I call an ambulance, you ask? Because the ambulance would only have taken me to the nearest hospital, and if you've read my previous article, you know that was the last thing I wanted.


When we arrived at the birthing center under dramatic circumstances (the driver insisted on keeping to the speed, so the top of the baby's head was already coming out ), the midwives, called hebammen in Germany, kept calm and I was supported from both sides up a few stairs and found myself in a pleasant room lined with red curtains. There was no time for a bath, candles nor music. The midwives massaged my perineum with skillful movements (are you sure you want to read this?) and the whole birth lasted only four hours from morning contractions to delivery. They immediately put my son in my arms, helped me lie down on the bed, put him on my stomach and covered both of us with a red towel. They waited for the blood to stop pulsing in the umbilical cord and cut the connecting link between my son and me. The midwives showed me the placenta, assessed its form, and I observed with amazement its perfect shape, comparable to a tree. We ended the celebration of the birth of new life with a candy bar and champagne, and four hours after the birth we were already sitting in a taxi heading home. The other two births took place already in France, at home, in the presence of two midwives. They were similar wonderful and peaceful experiences, but more on that another time.


Midwives and home births are still on the edge of the law in France. Midwives, called "sage-femmes" in French, that is, wise women, are supposed to pay the same insurance as gynecologists who perform caesarean births. The amount can reach several tens of thousands of euros, which midwives are unable to pay. By 2022, no insurance company is willing to insure midwives who help mothers give birth at home. However, since midwives reject mothers who have had a previous caesarean delivery or have health complications, this law is discriminatory and does not allow healthy mothers to have a dignified birth at home. The power of the law does not reach mountains and valleys, so midwives continue to help mothers give birth as they have done for centuries and may still do. P.P.S. I am not saying that birthing in a birthing center or giving birth at home is suitable for every woman. However, every woman should be able to decide where and how she wants to give birth to her child. My body does not belong to the state, does not belong to the church, and does not belong to anyone else but me.

99 views0 comments

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page