top of page

Motýle, briošky a smrtky

Zimy boli dlhé a tuhé. Často nebolo ani čo do úst vziať, a práca bola únavná. Nečudo, že obyvatelia údolia Ubaye v južnom Francúzsku snívali o lepšom živote. Niekde ďaľeko, kde ich čaká dobrodružstvo, a možno aj mastná odmena za tvrdú prácu.



V 19.storočí z mestečka Barcelonette a okolia, zvané ako údolie Ubaye, emigrovalo do Mexika až 3000 obyvateľov. Zvyknutí na tvrdú prácu, postupne sa prepracovali až na úradníkov v bankách, majiteľov obchodov, a pôsobili tiež v textilnom a banskom priemysle. Mali čo chceli. Pohodlný život, ďaľeko od lopoty na poliach. Mnohým z nich však srdce pišťalo po rodných horách a údoliach. Predsalen, všade dobre, doma najlepšie. Vrátili sa teda naspäť. Vďaka nim sa môžme kochať pohľadom na nádherné vily v centre mestečka Barcelonette a v okolí. Ich architektúra je na toto údolie nezvyčajná, a prechádzanie sa popri takmer 80 honosných domoch vám môže trvať aj celý deň. Nie sú to však len domy, ktoré vyzerajú nádherne. Prišelci nešetrili ani pri stavbe rodinných hrobiek, plných mramoru, vitráží na kaplnkách a mauzóleí na miestnom cintoríne. A aby potomkovia emigrantov nezabudli na Mexiko, každý rok sa v Barcelonette oslavuje tzv. El Dia de los Muertos.


Obyvatelia mesta sa prezliekajú do farebných kostýmov

Táto tradícia je Halloween na mexický spôsob. 1. a 2. novembra rodiny vykrášlia rodinné hrobky kvetmi a offrendas (jedlo, ktoré mali zosnulí radi, ich osobné veci, sviečky), a potom sa koná veľká oslava na počesť mŕtvych. Ich duše sa vraj inkarnujú v tomto období do motýľov kráľovských. Pekári pripravujú tzv. calaveras alebo calaveritas, lebky z cukru a čokolády a tzv. pan de muerto - briošku posypanú cukrom. Na začiatku 20.storočia pribudla pri oslavách postava Catriny, mexickej smrtky z vyššej spoločnosti, oblečenej v nádherných šatách. Vymyslel ju vraj karikaturista Jose Guadalupe Posada v roku 1912 ako zosmiešnenie vtedajších domorodých mexických žien, ktoré sa obliekali na francúzsky spôsob, keďže chceli zakryť svoje nearistokratické korene. Slovo catrin označovalo v tomto období aj fešákov z lepšej spoločnosti v Mexiku.


Jedna z honosných 80 víl v centre Barcelonette

Počas El Dia de los Muertos, ktorý sme mali možnosť zažiť, nejde iba o jeden deň osláv. Ulice sú plné namaľovaných ľudí (predstavujú smrtku ako ľudskú bytosť a akceptáciu osudu každého z nás), mexickej hudby, suvenírov a pekárne ponúkajú čokoládové kostry a chlieb mŕtvych - briošku posypanú cukrom. V reštaurácii, vyzdobenej smrtkami vo veselých farbách, vám zas ponúknu mexické jedlo a nezabudnú ani na koktaily s tequilou. Ak raz prídete do tohto francúzskeho mestečka na konci októbria, nezabudnite na smrtku, striehne tu na každom kroku a pripomína vám, že prach si a na prach sa obrátiš. "Tak sa neschovávaj, tak sa nemodli, lebo aj tak raz skončíš ako spomienka" (z filmu Corpsbride).




21 views0 comments

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page