top of page

Lockdown na La Fare


Chcela by som napísať niečo zábavné. Ako sme si tu na kopci ani nevšimli, že zúri korona, lebo internetové spojenie je tu slabé a niekedy nefunkčné. Ako nás nezaujímajú lekári, ktorí s vypätím síl bojujú o životy, lebo my sme v nemocnici za svoj život boli len pár krát, keďže sa tešíme silnému zdraviu. Chcela som napísať niečo úsmevné. Ale potom si prečítam noviny, a odvšadiaľ na mňa kuká iba korona, Amazon a korona, Netflix a korona, smrť a korona. A vôbec to nie je vtipné. Ale predsa, skúsim.


Lockdown sa vo Francúzsku začal 16.marca. Viem to presne na deň, lebo si píšem denník. Písanie denníka odporúčam každému, veď počkajte, ako ho budete svojim vnúčatám s radosťou otŕčať, že hen, pozri, my sme to prežili, my sme boli vo vojne. Ono to síce vojna skutočne nie je, jedine ak si vojnu predstavujete ako pozeranie do blba s čipsami v lone zavretí v panic room. Aj francúzsky prezident zmenil rétoriku, keďže mu vojenskí veteráni vyčítali, že popiera ich utrpenie v skutočnej vojne.


A tuším by sme si lockdown ani nevšimli keby:


Deti nezostali doma a popri upratovaní, varení pre šiestich a záverečnej skúške pre získanie certifikátu, by som nemusela nastavovať Zoom cally pre deti v rámci dištančného vyučovania, medzitým behať po záhrade a fotiť chrobáčikov pre školský projekt pre moju 4 ročnú dcéru, stáť v rade do obchodu, a stále, ale naozaj stále, si umývať ruky.


Môj manžel si však lockdown veľmi pochvaľoval. Žiadne autá na cestách, okrem dvoch dní do týždňa mohol pracovať z domu, mal navarené, napečené, vypraté, vyžehlené. Ale potom mu došiel cement. Viete si predstaviť. Cement. A ten mohli mať iba profesionálni murári, iba remeselníci, skrátka iba vyvolení. Nebudem zveličovať, keď napíšem, že sa v cementárni hodil pred tými tvrdými chlapmi na kolená, že on ten cement jednoducho potrebuje, že je to prakticky otázka života a smrti, že cement musí byť. Uľútostilo sa tým tvrdým chlapom môjho manžela a domov prišiel s tromi vreciami. Odvtedy ho lockdown už nezaujímal. S kamarátmi v krčme nepije, do reštaurácie chodíme zriedka, a navyše je mizantrop. A mal svoj cement.



Podobne bol na tom aj náš pes Rex. Lockdown je pre psov vysnívaným obdobím, pretože je vždy niekto doma na poškrabkanie zadku, vždy niekto, kto ťa zoberie von, a keď ste si s manželom všetko povedali už pred 10 rokmi, zastúpi aj vášho partnera, keď sa chcete vyrozprávať. Dokonca, keď sa deti vrátili do škôl, pred školou to veselo štekalo, lebo mnoho matiek a otcov zistilo, že rozprávanie sa so psom je lacnejšie, ako platiť psychológa.


Dva lockdowny sme teda prežili. A čo nás naučili? Že ľudstvo je neuveriteľne vynaliezavé, že v kuchyni sa dá čarovať, aj keď v regáloch ostane už len šošovicová múka, a že keď máte zmysel pre humor, dokážete prežiť všetko, aj smradľavé ponožky na zemi, kanárika, čo ušiel z klietky, alebo vracajúcu mačku. No a keďže sme cynici, alebo skôr realisti, zaplatili sme si stabilnejší internet, najstaršej dcére kúpili nový stôl, aby mala pokoj pri Zoom calloch, steny obhádzali (lebo tie pozadia na Zoome sú fakt naprd), narobili džemy a zaváraniny, a dali doviesť cement. A vám tak radím tiež. Ono ten rok 2021 totiž môže byť cez kopirák. Pevne však dúfam, že nie.







61 views1 comment

Recent Posts

See All

1 comentario


vierakov
vierakov
03 ene 2021

Haninka, perfektne napísané, zo srdca a z duše

Ale toho mizantropa, s ktorým si si už dávno všetko povedala, by ti každá baba mohla závidieť. Takých chlapov je na svete veľmi málo a keďže je absolútnym majstrom takmer vo všetkom, do čoho sa pustí, už mu asi neostane veľa sily preukazovať navonok lásku ľuďom okolo seba. Napriek tomu si ho veľmi vážim ,pretože všetko, čo robí, robí pre vás a tým preukazuje svoje city. Nezabudni na to !


Me gusta
bottom of page