top of page

Kamene, šutre, balvany...


Môj manžel miluje kamene. Je to úchylka. Niečo ako kleptoman, ale na kamene. Nazvime to pierroman (pierre je po francúzsky kameň). Neviem, či sa to dá liečiť. A niekedy to môže byť nebezpečné. Napríklad, keď sa pri šoférovaní kochá nad múrikmi, múrmi a stĺpmi. Niekedy to vyústi aj do krádeže. Kradne kamene popri ceste. No čo, poviete si, každý dnes kradne. Ale kamene? Aj keď na jeho obranu musím povedať, že tu vo Francúzsku je to úplne normálne. Po revolúcii v 1789 si po vypálení kostolov a kláštorov všetci brali šutre. Teoreticky by sme mohli povedať, že celé Provensálsko je postavené z nakradnutých šutrov. Keď raz prídete to Provensálska, kuknite sa do záhrad. Nakradnuté stĺpy z chrámov, staré kamenné umývadlá, kamenné mlyny na olivový olej, kamenné lavičky.


Najradšej má pekne tvarované, zaoblené, hladké (stále hovorím o kameňoch). A keďže sa tu za ručnú prácu od oberania čerešní až po okameňovanie, platí hriešne veľa peňazí, všetko si robíme sami. Okameňovanie jednej malej stavby, kde sa môžete akurát tak otočiť, trvá popri normálnom zamestnaní asi tak tri mesiace. A pri starom kamennom dome si viete predstaviť, koľko nám to asi tak ešte bude trvať. A to robíme iba vnútorné steny.


Manžel je už profík. Naučil sa to od istého Jeje (čítaj žeže - ja viem, sprosté meno, ale čo chcete od murára na YouTube - meno si musí každý zapamätať). Obhadzuje to už ľavou zadnou. A ani spodky mu netrčia ako tomu Žežemu, že? Kamene, šutre, balvany.

Fascinácia kameňmi vyústila až do kúpenia si špeciálnej vŕtačky do kameňa, ktorou sa dá skutočne čarovať. Kudrlinky, písmená, také tie štvorramenné kríže, najstarší známy symbol sveta, máme vytesaný tu hen pred kuchyňou. Raz si nejaký zabudnutý templár pomýli dom a vypije mi všetko červené víno.


Toľko o kameňoch. A nech hodí kameňom ten, čo dnes nemá ešte nejakú úchylku. Hoci aj na kamene.

39 views0 comments

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page