top of page

Ide, ide, poštový panáčik...

Ak sa rozhodnete žiť na ''samote u lesa'', nemôže vás prekvapiť, že vás občas niekto nenájde. Návštevy, elektrikár, alebo, povedzme, dodávatelia balíkov. Koľko som sa už rôznym ľuďom navysvetľovala cez telefón, že majú ísť od kruhového objazdu hore do kopca, zahnúť doľava, ísť rovno, a potom doprava. Jednoduché, nie? Nie.


Kameň pri príjazdovej ceste

Niekde som čítala, že nám zakrnievajú mozgy, odkedy používame navigáciu. Navigácia je totiž zručnosť ako písanie, keď ju nepoužívame, ochabne. Horskí vodcovia majú vraj už dosť hľadania turistov s vybitými mobilmi, ktorí nemajú ani šajnu, kde sa nachádzajú, lebo sa neobťažovali vziať si so sebou starú dobrú papierovú mapu. Problém s navigáciou má vraj najmä mladá generácia, ktorá si často berie mobil aj na záchod (aby sa nestratili?), a keďže väčšina šoférov dodávok by mohli byť môjmi synmi, vysvetľovania si asi ešte užijem.


Cesta k nám vedie popri lese a všetci vedia, že v takom lese sa môže stať všeličo. Môže na vás vyskočiť diviak, srnka alebo prepelica, alebo oveľa horšie veci (ak ste videli film ''Into the Woods'' iste viete, o čom hovorím). Najradšej mám prechádzať lesíkom večer, svetlá auta vtedy vytvárajú záhadné tiene.


Ale späť k dodávkam. Francúzska pošta je samostatná kapitola, a keď nazbieram odvahu, niekedy vám o tom porozprávam. Teraz sa však desím, že ma tie postrácané balíky, obálky a koliesko od kočíka prídu v noci strašiť. Moji rodičia by vám o tom mohli rozprávať príbehy, ale keďže si prežili vo Francúzsku jeden rok, pochopili, že s francúzskou administratívou je reč neľahká.


Šoféri dodávok sa zanovito dožadujú GPS pozície, žiadajú pin na mape, fotku, presnú, satelitom udanú lokalizáciu. Ak však niekedy prídete do Provensálska, vedzte, že navigácia vám tu je na figu borovú. Niečo ako vo filme Dobrý Ročník: ''Vous avez depassé votre destination''. Tento film vám vrelo odporúčam, pretože skutočne vyjadruje esenciu Provensálska. Navyše je komfortne klišé a je v ňom veľa vína.


Moja záhradka a levanduľové polia

Ak sa k nám nakoniec balíky dostanú, nastáva etapa číslo dva. Príjazdová cesta s malými priekopami po oboch stranách. Ja chápem, doba je neistá, chalani si zarábajú ako vedia, a je to fakt neľahký džob manévrovať s dodávkou medzi mandľovníkmi a žumpou so ženskou v spätnom zrkadielku kričiacou ''Stop!'' Keď konečne z dodávky prepotení vystúpia (alebo len ja mávam prepotené pazuchy, keď manévrujem s autom na úzkej ceste?), čaká ich tam veľký čierny pes menom Rex, ktorý poštárov a doručovateľov miluje. Ostatne, ako každý pes.


Úprimne, už sa bojím objednávať nové veci, a nie je to kvôli mojej snahe žiť minimalisticky (ako keby sa so štyrmi deťmi so záľubou v miniatúrnych jednorožcoch a plastových vojačikoch dalo žiť minimalisticky). Jednoducho ma desí, že sa nám tu znova do priekopy prevráti dodávka. Takže na záver rada - neposielajte balíky ani kolieska od kočíka. Iba ak virtuálne. S veľkou červenou mašľou ako GIF. Potešíme sa aj tak.



39 views0 comments

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page