top of page

Baretky a Bagety




Neuveríte, ale v zaprášených krabiciach, ktoré ležia ešte stále nevybalené v práčovni, sa mi podarilo vyhrabať úzku knižku napísanú pre mojich rodičov o našich začiatkoch v Provensálsku. Píše sa rok 2006...


...K napísaniu tejto knihy ma inšpiroval Beppe Severgnini. Pri jeho knihe ''Ciao, America, Talian objavuje Spojené štáty'', musel každému Američanovi zamrznúť na tvári úsmev. Pobyt Európana na inom kontinente je nepochybne kultúrny šok. Mne stačilo zo Slovenska odísť len tisíctristo kilometrov na juhozápad, a o kultúrny šok som mala postarané tiež. Je na Slovensku ešte vojna? Zmestí sa nám posteľ do deviatich metrov štvorcových? Koľko štrajkov mesačne je ešte v poriadku? S týmito a podobnými otázkami sme sa museli počas prvých troch rokov popasovať. Myslím, že vďaka tým trom rokom je moja trpezlivosť bezodná. Veď posúďte sami.


Mnohí Parížania vám povedia, že juh Francúzska vlastne Francúzskom nie je, a odôvodnia to historicky, jazykovo i klimaticky. Francúzi z juhu zas považujú Parížanov za horenosov, ktorých musia počas letných prázdnin trpieť na svojom území. A po tom, čo sa sem prisťahovala už aj tvár Nespressa, si už človek ani nebude môcť v kľude posedieť v kaviarni.


V levanduľovom poli

Ak sa vrátim do svojich študentských čias, kedy sme na francúzštine mali charakterizovať typického Francúza, najčastejšími znakmi boli nacionalizmus a bageta. A tieto domnienky neboli nesprávne. Napriek tomu sme sa na odchod zo Slovenska tešili ako malé deti, ktoré ostanú doma sami. Čakali sme baretky a bagety na každom kroku. Čakala nás však opustená železničná stanica ako vystrihnutá z filmu ''Sedem statočných''. A zavíjal južný vietor.


Calanques

Tabuľka so starostlivo napísaným menom pána, ktorý nás mal ubytovať prvý mesiac, musela vyvolať záchvaty smiechu. Na stanici sme totiž boli naozaj jediní, aj predavač lístkov si niekam odskočil a toalety nechal zamknuté. Asi sa tu kradne, vravím si. Naša naivná predstava o staničnej hale, aké sme poznali z predošlých zahraničných výjazdov s aspoň jedným predavačom teplých sendvičov a chladenej minerálky, sa rozplynula ako opar po raňajšej rose. Odchovaná na kultúre 24-hodinového predaja spočiatku nechápem, prečo sa môj nastávajúci vracia s dvoma malými čokoládovými tyčinkami. Vysvetľuje mi, že je všetko zavreté, a že si mám radšej skontrolovať dátum spotreby, lebo predavač vyzeral náramne podozrivo. Hladom a cestou umorených si nás vyzdvihol domáci, ktorý je naším prvým kontaktom s Francúzskom. V jeho záhrade nás privítala vôňa borovíc, v izbe čisté periny a v kúpelni navoňané uteráky. A aj keď môj nastávajúci vedel povedať len tri slová - baguette, bonjour a putain (škaredé slovo), vynašiel sa, a večere voňali zapadajúcim slnkom, vínom a živicou borovíc.


Pokračovanie nabudúce: O peniazoch v podprsenke a čiernom trhu realitných kancelárií. Tešíte sa? Aj ja!

41 views0 comments

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page